Ako dostať dieťa na OXFORD

Autor: Miriam Itahashi | 10.3.2016 o 15:58 | (upravené 11.3.2016 o 20:24) Karma článku: 11,34 | Prečítané:  22492x

Dcéra mojej priateľky Veronika sa v maturitnom ročníku prihlásila na vysokú školu medicíny. Na stole mala otvorené dve knihy s 4000 otázkami z biológie a chémie ...

Keď som si prelistovala pár strán z knihy otázok uvedomila som si, že nerozumiem ani otázkam a už vôbec nie odpovediam. Vtedy som ja jej spýtala : „Zvládzeš sa to všetko naučiť ?“

„Tak na 70% odpovedala Veronika“. Viac nestihnem pretože sa popri tom učím aj na maturitu.

A potom nasledovala moja bezprostredná otázka : A to prečo sa učíš až teraz ? Prečo si nezačala ako prváčka alebo druháčka na strednej, keď si mala oveľa viac času? Tieto knihy otázok na vysokú sa predsa nemenia však ? Dievča sa na mňa pozrelo dosť prekvapene a povedala : „To ma nenapadlo“

Vtedy mi hlavou prebehlo, že ak bude moje dieťa raz chodiť na strednú ( čomu sa samozrejme budem snažiť vyhnúť – vysvetlím neskôr ) tak sa začne tých 4000 otázok učiť v prvom ročníku a do tretieho ročníka ich bude vedieť odzadu.

Považujete toto za zlyhanie školy alebo rodičov ? Kedy sa začnú rodičia zaoberať výberom vysokej školy pre svoje dieťa ? Alebo by to mali robiť školy ? Evidujú školy to, koľko percent ich študentov sa dostane na dobré vysoké školy alebo je im to jedno ? Pripravujú deti na povolanie tak ako im to ustanovuje zákon ? Naozaj neviem či áno ,ak štvrtáci zistia až v maturitnom ročníku z čoho vlastne budú na prijímacích skúškach na vysokú školu skúšaní. A ako je možné, že do posledného momentu trváme na tom, aby dieťa vedelo zo všetkého tak veľa a pritom pri prijímacích skúškach na vysokú školu stačí, aby vedelo tak málo ? Iba reálie z jedného, dvoch predmetov ? Kto v tomto systéme vyhráva ?  Tí ktorí memorujú ?

Výber vysokej školy by podľa súčastného systému testovania mal byť jasný už v základnej škole

Milujem základné školy. Aj také tie trochu tmavé, (šetria energie) trošku ošarpané a zničené (nedostali grant na opravu), s veľkými prázdnymi chodbami (nádherná komunistická architektúra deklarujúca tepelno-technickú nezávislosť), ale najviac milujem, keď v týchto priestoroch stretnem riaditeľa, ktorý mi hovorí z duše o tom, čo chce deti naučiť a jeho oči žiaria viac ako nové žiarivky,  na ktoré jeho škola nemá financie.

A pri tom sa ma spýta „Ako môžem urobiť rozvrh, aby som mohol deti učiť to, čo by už dnes mali vedieť, ale náš štátny vzdelávací program nemá takú variantu? Ako to urobím, aby som neporušoval zákon?“

„A čo chcete učiť pán riaditeľ?“

 Chcem učiť fyziku skôr, chcem učiť angličtinu bilingválne na všetkých výchovách, chcem učiť zemepis inak, chcem o pár hodín viac športu pre deti týždenne. V siedmom a ôsmom ročníku už nechcem pre deti hudobnú, ale namiesto toho hodinu na tému hospodárenia teda niečo z oblastí financií daní a základov ekonomiky“ Ako to urobiť pani Itahashi?

Ja viem ako to urobiť pán riaditeľ. Aj Vám to poviem, ale bojím sa to do tohto blogu napísať. Cítim sa ako v komunistickom systéme kedy sa niekto chcel učiť nemčinu. Informácie a knihy boli posúvané tajne medzi osobami, ktoré chceli niečo vedieť, niečo naučiť, niečo zmeniť. Takto nepružne, zastrašujúco a rezolútne je napísaný školský zákon. Žijeme pod hrozbami štátnej školskej inšpekcie, ak by sme deťom chceli dať adekvátne vzdelanie prislúchajúce k ich veku. Ja teraz nežartujem.

Predmety ako ich nepoznáme

Dostali sa ku mne staré vysvedčenia z päťdesiatych rokov základnej školy, kde sa žiaci piateho ročníka už učili odborné predmety. Všimnite si hlavne vyznačené hrubým  :

1954
Astronómia
Biológia
Dejepis
Hudobná výchova
Dejepis
Fyzika
Chémia 
Kreslenie
Logika
Nemecký jazyk - výberový
Psychológia - výberový 
Ruský jazyk
Rysovanie - výberový 
Slovenský jazyk
Telesná výchova
Ústava ČSR
Zemepis

Ak by som názvy týchto predmetov inovovala do terminológie dnešného androidného sveta, žiak piateho ročníka by sa dnes učil :

19542016
AstronómiaVeda
BiológiaBiológia
DejepisDejepis
Hudobná výchovaUmenie 
DejepisDejepis
FyzikaFyzika
Chémia Chémia
KreslenieProgramovanie / Grafika
LogikaFinančníctvo / Hospodárenie 
Nemecký jazyk - výberovýAnglický jazyk - výberový
Psychológia - výberový Psychológia – výberový
Ruský jazykIný jazyk výberový 
Rysovanie - výberový Technické kreslenie a geometria -výberový
Slovenský jazykSlovenský jazyk
Telesná výchovaTelesná výchova
Ústava ČSRZáklady práva
ZemepisZemepis

 

Kde sa stratili v našich „povinných a jednotných“ rozvrhoch tieto staré predmety ? Prečo neboli nahradené ich inovovanými kamarátmi ?

Lebo stále čítam, že ministerstvo školstva niečo inovuje a ja stále neviem prísť na to, čo to je.

Okrem toho od 50-tych rokov boli postupne všetky „relatívne“ odborné predmety  zrušené a zostali iba akademické a ministerstvo školstva sa čuduje, prečo sa nikto u nás už nehlási na odborné školy. A, kde mali deti získať inšpiráciu pre štúdium drevárskeho, strojárskeho a stavebného odboru, keď o odbornom povolaní na žiadnom predmete ani nepočuli ?

Na naše základné školy chodia deti do svojich 15-tich rokov. Je to vek, kedy v Anglicku už začínajú prípravku na vysokú školu. V USA zase tieto 170 cm vysoké deti už získavajú prvú prácu popri škole a vodičský preukaz. U nás stále zasadajú do lavíc základných škôl. A pritom usudzujúc podľa sociálneho správania a unudenosti väčšiny dnešných teenagerov by stačilo, aby do základnej školy chodili maximálne do šiesteho ročníka. Úroveň stredných škôl je totiž dnes tak nízka, že by bolo viac ako vhodné, keby si deti prevzali určitú zodpovednosť za svoje vzdelávanie vo veku podobnom tomu v ostatných krajinách.

V zákone sa totiž píše :

“ Základná škola poskytuje vzdelávanie, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie“. Ja som ale u žiadnej súkromnej alebo štátnej školy a ani v štátnom vzdelávacom programe ministerstva taký predmet nenašla. A nie len taký, čo by to pripravoval sústavne, ale ani taký, čo by to robil čo len čiastočne. Možno matematika, ale aj to iba určité kapitoly z pracovného zošita.

A ešte na tému učebníc : Chcela by som vedieť či si niekedy ministerstvo školstva za posledných 20 rokov porovnalo učebnice, ktoré si tu píšu naši odborní garanti a učebnice, ktoré používajú v iných krajinách ? Nechceme si pár z týchto zahraničných kníh ( matematika, chémia, fyzika, biológia ) odkúpiť a nechať preložiť ? Japonci si na kopírovaní techniky iných krajín postavili ekonomiku . Nechceme si aj my na kopírovaní učebníc, podobajúcim sa potrebám dnešného sveta postaviť naše školstvo ?

Ak si raz tvorca školskej literatúry uvedomí, že tablet dnes stojí tak okolo 130 eur, a že našim deťom stačí vedieť čítať, písať a počítať a ostatné údaje si nájdu cez svoj prehliadač, možno napíše do kníh otázky typu :

„Tak deti, ak by ste chceli vymyslieť liek, aké chemické alebo prírodné prvky by ste použili ? Ak by ste chceli vyrobiť auto ako by vypadalo ? Ak by ste mali zhodnotiť politickú situáciu v Grónsku, čo by ste si o tejto krajine museli naštudovať ? Ak by ste chceli niekomu dať pôžičku, aký úrok by mala a ako by ste ho vypočítali pre 5 ročné obdobie ?

Viete zaujímavé je, že školský systém ešte za komunizmu prijal kalkulačku ako súčasť vzdelávacieho procesu dosť rýchlo po jej objavení. Zatiaľ, ale ešte nikto neprijal tablet. Prečo nie? Asi by náš štátny vzdelávací program už nemal moc veľkú vzdelávaciu hodnotu. A asi by sa musel napísať inak.

( Ešte k tomu čítaniu : môj mladší 5 ročný syn ešte nevie čítať, ale vie zrealizovať nákup cez aplikácie, má svojich obľúbených Youtube blogerov a vie aj o tom, ktoré stránky má pre vulgárnosť vyjadrovania niektorých prispievateľov odo mňa zakázané. Takže opravujem svoj predchádzajúci výrok, keďže ani schopnosť čítania už nie je vyraďovacím kritériom pre možnosť získavania vedomostí a informácií vo viacerých oblastiach. A s tabletom v rukách som videla viac detí..., ak to mám slušne povedať. )

S využívaním tabletu pri testovaní a pri vzdelávaní bude stačiť chodiť do školy tak maximálne 5 – 6 rokov a môžeme ísť na strednú. Kým ja hovorím, aby sme deti dali rovno na stredné,  riaditelia základných škôl navrhujú iný, tiež možný a prospešný spôsob a to  rozdeliť program základnej školy na dve časti.

  • Časť prvá 6 ročná - všeobecná
  • Časť druhá 3 ročná - odborná pripravujúca na povolanie so širším výberom odborných predmetov na základe osobnej preferencie detí.

V druhej časti programu ZŠ by sa naše deti učili koncepciu, logiku a výrobné procesy. Šiesty ročník základnej školy by už mal umožňovať slobodu vo výbere predmetov keďže 12 až 13 ročné už vedia, v čom by sa chceli ďalej rozvíjať. Týmto by sa zároveň konečne skončil problém s nadanými alebo dobre smerujúcimi deťmi, ktoré odchádzajú na 8 ročné gymnázia a zanechávajú od piateho ročníka poloprázdne triedy v štátnych školách. Súkromné 8- ročné gymnázia sa potom hrdia výsledkami svojich „šikovných detí“ a štátne školy ako poďakovanie za kvalitnú prípravu týchto žiakov dostanú o to nižšie normatívne financovanie, ktoré si totiž s radosťou preberie 8-ročné gymnázium. Tvrdú prácu urobí jeden a med a financie si zlíže druhý. Nechcela by som zažiť ten depresívny pocit riaditeľa školy, keď mu na škole zostane to čo mu zostane. A aby mu tam nebolo smutno príde ho sem tam pozrieť štátna školská inšpekcia, ktorá zrazu zistí, že škola nedosahuje u siedmakov a ôsmakov štátny priemer vo výsledkoch v testovaní a odporučí riaditeľovi ,aby sa v poloprázdnych triedach snažil naučiť deti to, čo vedia napríklad takí žiaci 8-ročného gymnázia.

Celkovo tej logike, prečo umožňujeme 8-ročným gymnáziám odobrať deti základným školám  stále nikto nerozumie, pretože ani tieto 8-ročné gymnázia našim deťom nedajú znalosti potrebné na výkon profesie.

Okrem toho Slovensko už nemá toľko financií, aby teraz, keď Čína zrušila limit jedného dieťaťa a bude mať ešte viac voľných pracovných síl, bolo naše vzdelanie postavené na 9-ročnom koncepte na tému : próza a poézia.

Ako dostať dieťa na Oxford

15 ročný chlapec, ktorý túži študovať na Oxforde Ekonómiu ma kontaktoval, aby som mu pomohla pri plánovaní študijnej prípravy na prijímací pohovor na túto školu. Chcel poznať podmienky prijatia, obsah testov a študijné oblasti. Prišiel aj s rodičmi a na slovenské pomery s celkom dobrým časovým predstihom potrebným na takúto prípravu, ako prvák na strednej.

Povedala som mu :

„Tu je 45 kníh o ekonomike v anglickom jazyku, ktoré si budeš musieť prečítať minimálne 1 až 2 krát, pretože z nich budeš na pohovore na Oxford dostávať otázky. Okrem  maturitných predmetov,  z ktorých musíš mať samé jednotky stačí, ak budeš mať z ostatných predmetov už iba trojky a štvorky.“

Chlapec sa zatváril akoby dobre nepočul a opýtal sa ma ako som to myslela .

Vtedy som mu to zopakovala :  „Začneš sa učiť iba 4 predmety, na ktorých sme sa dohodli, a z ktorých musíš mať perfektné znalosti a budeš z nich aj maturovať. Z ostatných predmetov ako Dejepis, Prírodoveda, Zemepis, stačí mať zlé známky, trojky, štvorky, len aby si prešiel.“

„A prečo ?“ opýtal sa ma chlapec .

 „Nebudeš mať čas študovať všetko ak chceš vynikať v ekonomike. A slovom vynikať myslím vedieť o 3000 percent viac ako ostatní.“

Chlapec zostal nesvoj a spýtal sa : „Ale čo budem robiť ak ma na Oxford neprijmú a ja budem mať na vysvedčení trojky ?“

Videla som, že na strednej škole mu ešte nikto neoznámil, že žiadna vysoká škola neprijíma na základe vysvedčenia. Každý žiak robí prijímačky a maximálne ukazuje maturitné vysvedčenie.  A okrem toho nikoho nezaujíma známka z prírodovedy, ak sa dieťa hlási na ekonómiu.

„ Už si vo veku, kedy sa musíš odborne profilovať a nie je dôležité aké pekné je tvoje vysvedčenie, a či sa páči aj tvojej babičke. Ani tvoj otec si vo svojej firme nerobí ekonóma, právnika, grafika a zváračského inžiniera v jednom. Tiež sa venuje asi jednému oboru. Aj keď tvoja babička si asi myslí že, ocko si tam robí všetko.“

Chlapec sa ma na záver opýtal, či by nemohol mať aspoň dvojky, aby sa necítil zle. A vtedy som si uvedomila, že chlapec stále premýšľa veľmi tradične spôsobom k akému ho vedú . V našom školstve nie je dôležité byť výnimočný v jednom obore, ale dôležitejšie je vedieť všetko.

Na jednej strane som ho chápala, veď aj ja som bola študentkou komunistického režimu, teda identického so súčasným. Pretože aj ja som chodila na doučovanie toho, čo mi nešlo a nie na doučovanie toho, v čom som bola dobrá.

Ak chcete Vaše dieťa dostať na OXFORD uvedomte si že:

Tak ako športovci sa musia chovať aj chemici, programátori, matematici ....

Jediný, kto sa dnes naozaj venuje tomu čo mu ide a chodí v tom na osobitné hodiny sú športovci. Prečo, to tak nie je s deťmi nadanými na chémiu, na jazyky alebo na počítače ?

Počuli ste už o tom, že by prišiel rodič za pani riaditeľkou a tak ako to býva pri športovcoch, kedy sa športovci venujú vlastnej záujmovej činnosti s individuálnym učebným plánom a s 1500 vymeškanými hodinami, povedal niečo nasledovné :

„Pani riaditeľka, viete dať tomu môjmu synovi individuálny vzdelávací plán? Viete, nestíha chodiť do školy na všetky predmety, lebo teraz sa venuje tej chémií.“

Nie nepočuli. A prečo ?

Pretože pre športovcov tu niekto vytvoril program, ale pre chemikov, matematikov, programátorov nikto. Nebolo by na čase, aby to už niekto vytvoril ? (slovom „niekto“ nenápadne myslím Ministerstvo školstva.)

Stojí to financie ? Nie. Určite nie viac ako sú ochotní platiť rodičia za šport. Okrem toho špecializácia by sa dala ponúknuť aj zadarmo na každej základnej škole ako súčasť jej výberového programu, hneď potom, ako tej škole minister školstva už konečne pošle list na ktorý všetci celé roky čakáme s textom... „Robte si to ako chcete!“

 Na princípe absolútnej voľnosti to funguje aj v USA a ešte ani jedna škola tam nezmenila svoj školský systém na holubník. Naša školská inšpekcia ho, ale mení zo vzdelávacieho na väzenský.

„Svetom uznávaná všeobecná vzdelanosť Slovenského národa“

Môj starší 8 ročný syn je dobrý v matematike. V júni 2015 si ako 7 ročný urobil komisionálky z matematiky z prvého, druhého , tretieho a štvrtého ročníka základnej školy ( celý prvý stupeň) a preskočil niekoľko ročníkov.

Pre ľudí, ktorí sa o tom dozvedeli nebolo zaujímavé to, AKO to urobil, ale zaujímalo ich PREČO to vôbec robil. Jediné čo chceli vedieť bolo prečo som o to žiadala ?  Zaujímavé je, že zákon túto možnosť povoľuje, ale nikto ju nevyužíva. Každému kto sa ma nato spýtal som preto pokojne vysvetlila, že môj syn nemusí predsa stráviť v škole celé detstvo a  pokiaľ spraví komisionálky a následne skúšky na vysokú skôr, nemusí ísť ani na strednú školu. Podľa mňa preskakovanie ročníkov a predmetov je dobré pre našu ekonomiku ,ktorá má príliš vysoké výdavky na tento spomalený systém školstva. Súčasný systém bohužiaľ nemotivuje deti niečo dosiahnuť. Ak môj syn urobí maturitu zo 4 predmetov v akomkoľvek veku,  môže ísť na vysokú a vzdelávať sa už iba v oblasti v ktorej bude v živote reálne fungovať. Alebo môže stráviť radšej pol roka na pláži v Španielsku, ako sedieť v škole, keď to už vie.

Toto pobúrilo jednu pani, ktorá ma dcéru v rovnakej základnej škole a ktorá sa ma opýtala : „A prečo mu idete krátiť detstvo ? A čo ostatné predmety? Tie sa už nebude učiť? Takže vo všeobecnom rozhľade bude hlúpy ?

Trošku ma vytočila priznávam, pretože som sa jej opýtala „ Pani a akú známku mala vaša dcérka z predmetu Dejiny Číny ? “ „Taký predmet neexistuje predsa.“ Povedala pani. „Neexistuje ? Podľa mňa existuje. Môj syn a ešte miliarda Číňanov sa to učia. Okrem toho tým, že hovorí plynule viacerými jazykmi si vie prečítať akúkoľvek odbornú alebo zábavnú literatúru bez obmedzenia času potrebného na preklad do slovenského jazyka. Možno Vaša dcéra má všeobecný rozhľad v inej oblasti ako môj syn, ale nemyslím si ,že všeobecný rozhľad je limitovaný iba na knihy, ktoré vydalo a schválilo Ministerstvo Školstva.“

Všeobecné vedomosti a rozhľad sú niečo, čo urobí dieťa úspešným v živote. Ale bohužiaľ všeobecné vedomosti nie sú testovateľné. Rovnako tak nie sú testovateľné výnimočné vedomosti. Vedomosti, ktoré dala dieťaťu rodina, záujmový krúžok, znalosť nezvyčajného cudzieho jazyka, cestovateľské zážitky, znalosti z podnikateľského prostredia, kompetentnosť vo vedných alebo počítačových oboroch či osobité zručností dieťaťa sú pre školy neviditeľné. Všetko čo odlišuje deti a robí ich unikátnymi a zamestnateľnými v ich budúcom živote ,v školskom systéme základných a stredných škôl neexistuje, pretože sa to netestuje. Neznámkuje, nehodnotí, nemá to vlastne pre školy cenu. Na prijímacích skúškach na vysokú sa to vôbec nezohľaduje. Preto mnoho krát nie je prijaté na vysokú školu dieťa, ktoré je šikovnejšie, ale pre krátkosť času nevyhralo súťaž v memorovaní ? Ak zoberú vzdelanie detí do rúk rodičia, nemusí to tak byť. Každé dieťa môže kráčať svoj chodník slávy.

Ďalšia kapitola : Školský chodník slávy pre Vaše dieťa – už čoskoro

PS :

V akých predmetoch by malo Vaše dieťa excelovať, aby ste mohli dúfať v získanie štipendia alebo prijatia na Oxford ? Pozrite si tabuľku nižšie a zvážte, koľko z uvedených povinných predmetov slovenské školy vôbec vyučujú. Z koľkých požadovaných predmetov sa dá vôbec maturovať? A z koľkých z nich dostanete kvalitný základ na základnej škole ?

OXFORD - základné inštrukcie pre prípravu na maturitu podľa budúceho odboru vysokej školy

Odbor na vysokej škole OXFORDPovinná maturita  predmetyOdporúčaná maturita predmetyPočet rokov bakalár Percento žiakov pozvaných na pohovor na základe maturitných výsledkov a vypracovaného projektuPercento prijatých žiakov na základe  prijímacieho pohovoru (Písomné a ústne prijímacie skúšky)
InžinierstvoMatematika, FyzikaMechanizácia, Mechanika, Tovaroznalectvo348%15%
BiochémiaChémia, BiológiaMatematika, Fyzika475%19%
MedicínaChémia, BiológiaMatematika, Fyzika331%11%
UmenieUmenieHistória umenia, Kresba, Matematika323%10%
MatematikaMatematika, Vyššia matematikaFyzika447%15%
FyzikaFyzika, MatematikaVyššia matematika343%17%
EkonomikaMatematika, EkonómiaAnalytické myslenie325%8%
ITMatematika, Vyššia Matematika, PočítačeVoľný výber334%9%
Moderné jazykySlovenský jazyk, Anglický jazykVeda, Matematika, Iný výberový jazyk487%34%
PsychológiaPsychológia, BiológiaMatematika, Veda347%19%

Tento článok bol pokračovaním blogu „ Škola ktorá nebude produkovať nezamestnaných “

Nasledujúca kapitola : Školský chodník slávy pre Vaše dieťa - alebo keď štatút školy neexistuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?