„Elitná škola“, ktorá nebude produkovať nezamestnaných ? Ministerstvo už pozná jej koncept !

Autor: Miriam Itahashi | 22.5.2015 o 20:07 | (upravené 23.5.2015 o 6:07) Karma článku: 12,09 | Prečítané:  15335x

Ak by ste vedeli tajomstvo prečo Singapurčania vedia tak dobre matematiku a Fínsko vyniká vo vedných oboroch, použili by ste tieto vzdelávacie techniky pre svoje dieťa či triedu ? Čo ak by Vám to školský zákon nedovoľoval ?

Časť prvá : Ministerstvo školstva alebo šokujúce state školského zákona

Časť druhá : Predmety tak, ako ich nepoznáme.

Časť tretia :  Keď štatút školy v zákone Slovenskej Republiky neexistuje. 

.....................................................................................................................................

Bola som oslovená investorom, aby som pripravila projekt pre vybudovanie základnej školy s približným investičným rozpočtom okolo 5 miliónov Eur. Predmetom projektu, ktorý som dostala bolo splniť nasledovné kritéria :

  1. Vzdelávací program školy bude zameraný na technologicko-odborné predmety, systémom výuky Singapurskej matematiky, umenia, grafiky a jazykmi bilingválne.
  2. Škola prispôsobí vzdelávanie schopnostiam detí a podporí ich motiváciu  a kreativitu začlenením do aktívneho prostredia formou 50/50 - štúdium/prax .
  3. Škola zabezpečí prípravu pre testovanie detí podľa medzinárodného systému A levels na základe čoho môžu študenti postupovať ďalej na univerzitách ako Cambridge, Oxford.

Na základe požiadavky investora by mala škola prijať približne 30 percent študentov zo zahraničia a poskytovať program v minimálne troch cudzích jazykoch.  

Investor sa postará, aby škola poskytovala kvalitné zázemie v technickom a odborno-materiálnom vybavení. “ Mne je pani Itahashi v podstate jedno či to bude v Čechách alebo na Slovensku…. pôjdem tam, kde mi zabezpečia program, ktorý očakávam a ktorý bude mať perspektívu. “ toto boli slová  investora.

Ak máte v rukách takúto požiadavku o ktorej mnohí riaditelia škôl snívajú, o ktorej sníva aj samotné ministerstvo školstva, strávite niekoľko mesiacov štúdiom toho, čo sa deje vo svete, aby ste to mohli použiť ako základ novej školskej kultúry. Koncept školy, ktorá nebude produkovať nezamestnaných má však nečakaný zvrat v statiach školského zákona.  

Kapitola prvá 

Ministerstvo školstva alebo šokujúce state školského zákona

Pri príprave projektu a systéme vzdelávania som nechcela nechať ani kameň na kameni pretože viem, že to čo robíme dnes nefunguje.

(Pre tých, ktorí si myslia, že to funguje uvediem iba v skratke : máme 9 ročnú základnú školu kým 70 % krajín EU má iba 6 až 8 rokov základnej školy. A napriek našej „ výhode „ nekonečnej školskej dochádzky sme v testovaní PISA nakoniec na 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD. )

Porovnávaním našej krajiny s medzinárodným prostredím som zistila, že školský zákon je nasmerovaný správne, ale na uplatnenie našich uchádzačov na komunistickom trhu práce, kým „bohužiaľ“ naše deti už veľmi dlho žijú v kapitalizme.

Máme úžasných učiteľov, ktorí podľa predložených výchovných plánov pripravujú naše deti na život , odborné vedy a princípy, aké budú následne v komunistickej krajine potrebovať. (Rozdiely v porovnaní zo zvyškom sveta vysvetlím v druhej kapitole s názvom  „predmety tak, ako ich nepoznáme“ ... ale aby ste vydržali do budúceho blogu uvediem prvú blbosť čo ma  napadne ...... decimetre ? Už viac ako 20 rokov ich nepoužil žiaden technicky orientovaný človek v našej krajine. Žiaden. Už viac ako 20 rokov sú decimetre vo všetkých knihách o matematike. Vo všetkých . To je pre mňa humusácky výsmech toho, že učebnice prepisujú za účelom, aby ich „aktualizovali“ a jediné vylepšenie čo vidím je nová verzia Photoshopu.)

V podstate naša krajina vyučuje deti spôsobom aký od roku 1980 používa aj Severná Kórea. Takže buď sa  naši absolventi presťahujú do Severnej Kórei  (inak po otvorení ich hraníc upozorňujem na veľa investičných príležitostí v tejto krajine) alebo sa zamyslíme nad tým, či by ako hovoria stavbári nebolo lacnejšie zbúrať túto kraksňu a postaviť nový dom. Nový školský zákon.

Pre tých, ktorí sa nad tým chcú aspoň zamyslieť, dám najskôr záver a potom proces  :

Záver :

A.   Tri kritéria „úspešnej školy ktorá nebude produkovať nezamestnaných“ sa dajú z odborného hľadiska úspešne realizovať na akejkoľvek základnej škole bez navýšenia rozpočtu ministerstva školstva (v niektorých prípadoch so znížením rozpočtu)

B.   Tri kritéria sa nedajú z legislatívneho hľadiska realizovať na SLOVENSKU, pretože to školský zákon tak ako je stále platný ku dňu 1.Mája.2015 nedovoľuje.

Proces :

Záhada prvá : Na Slovensku, vyplývajúc zo zákona sa nedá zriadiť bilingválna ( dvojjazyčná ) základná škola.

Nakoľko investor požaduje, aby deti boli pripravené na medzinárodné testovanie, ako prvé som si   zadefinovala legislatívne vyriešiť veľmi realistickú potrebu modernej základnej školy – výučbu bilingválne.

Ale ak chcem učiť predmety v dvoch jazykoch, tak ako to robia na Filipínach, Rwande, alebo v Afganistane už od roku 1967, môžem nato, ale hneď v tejto sekunde zabudnúť.

 

„ Ale pani Itahashi my chápeme ,že zákon číslo 245/2008 § 12  odsek 6 hovorí že „výchova a vzdelávanie sa môže uskutočnovať aj v cudzom jazyku – bilingválne“ a tiež, že podľa odseku 7 možno „Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním zriadiť, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch“ ale,  potom si musíte pozrieť aj zákon, ktorý zároveň hovorí o tom,  že školy môžu vyučovať iba v súlade so štátnym vzdelávacím programom a ten je napísaný iba v Slovenčine „ My by sme Vám chceli pomôcť , ale zákon tak ako je postavený nám to nedovoľuje. Napríklad ak by ste chcela otvoriť strednú školu tam je program aj v Angličtine, ale pre základné školy máme program iba v Slovenčine.“ povedali mi s úctou a pochopením na ministerstve školstva.

A ja komerčná osoba typu „Google Prekladač“ im hovorím „Ale veď to nie je problém, veď ja si ten štátny vzdelávací program preložím do Anglického, Čínskeho alebo aj Mongolského jazyka, ak sa v ňom rozhodneme vyučovať . 

Moje nadšenie a zároveň vnútorný strach, aby mi ten preklad 500 stranového dokumentu neprikázali urobiť u úradného tlmočníka, ktorý tiež využíva „Google Prekladač „ ale za jeho finálnu kontrolu a pečiatku platím 30 Eur za normostranu, nahradil môj nepríčetný pohľad ako som sa dozvedela : „Pani Itahashi , Vy si nič nemôžete prekladať pretože zákon explicitne hovorí, že Štátny vzdelávací program sa môže vyučovať iba v Slovenskom jazyku alebo jazyku národnostných menšín.

A vtedy niekedy .... alebo tak po 30 sekundách mlčania ma osvietilo, vstúpila do mňa múdrosť sama a vyslovila som vetu, ktorá Vás pravdepodobne napadla už na úvode tohto článku : „ A čo základná škola Francúzska, Britská alebo Nemecká v Bratislave? Tie nie sú schválené ako školy bilingválne ?

„No niektoré boli schválené ako bilingválne v minulosti na základe staršieho zákona kedy sa to ešte dalo, alebo na základe medzinárodnej dohody s inou krajinou, kedy vlastne  vyučujú podľa programu inej krajiny a dostávajú rozhodnutia o vzdelaní od inej krajiny, ale sú tu aj také školy, ktoré naozaj nie sú schválené ako bilingválne, aj keď sa tak v názve tvária.“ Znela úprimná odpoveď.  

Takže ak tomu aj ja, aj vy správne rozumiete, v roku pána sa to dalo, ale dnes keď sa kontinenty posunuli o pár centimetrov bližšie, sme si to pre istotu zakázali ?  Prečo je zákon napísaný tak, že síce povoľuje zriadiť školu Bilingválnu,  teda vyučujúcu v Slovensko - Rómskom prípadne Slovensko-Maďarskom jazyku a vyslovene to neumožňuje v jazykoch, ktoré naše deti potrebujú pre profesné uplatnenie ?   

Ak chcem kritizovať tento zákon musím najskôr spoznať zámer jeho autora. Prečo je takto napísaný ? Kto ho tak napísal a pred čím nás chcel chrániť ?  Otázka, ktorú sa bojím opýtať je: „Chceme, aby sa to opravilo ?“

Z čoho máme strach ako národ ?  

  1. Strach pred tým, aby sme nezabudli po Slovensky ? Ale prečo potom tento strach nemáme pri jazykoch Maďarský , Rusínsky, Český alebo Rómsky, ktoré sa bilingválne zo zákona môžu vyučovať ?
  2. Strach, aby sme nepovýšili cudzie jazyky nad jazyk Slovenský ? Po prvé je mi to v podstate jedno pretože s najnižšími platmi v EU sa nepotrebujem vyvyšovať práve s tým ,že viem dobre po Slovensky. A po druhé ak budeme mať najhlúpejších študentov v EU ani viac peňazí v budúcnosti nedostaneme. Keďže viac ako 90 percent odborných kníh je napísaných v Angličtine oba jazyky by mali byť brané vážne. Alebo aspoň tak ako rómsky. 
  3. Ešte stále kontrolujú našu krajinu monolingválni psychológovia, ktorí tvrdia najskôr jeden jazyk a potom druhý jazyk ? Ich výraz „Potom“ nikdy nedefinovali z časového hľadiska alebo veku dieťaťa. Ak aj niektorí rodičia zdieľajú podobný „komediálny psycho-názor“ dieťa si do bilingválnej školy jednoducho nezapíšu.

Záhada druhá  - Odborné predmety a ich cesta do školského systému

V duchu sa snažím upokojiť a presvedčiť sa ,že jazyky nie sú až také dôležité a človek sa uplatní hlavne na základe svojej špecializácie. Áno tá je dôležitá . Ak ste odborník v nejakej oblasti tak Vám firma veľmi ochotne zaplatí osobného tlmočníka. Presviedčam svoju mierne narušenú auru.

Preto predostriem niekoľko ďalších návrhov. „Chcela by som, aby sa na druhom stupni základnej školy začalo učiť programovanie. Tento predmet je zavedený v USA už niekoľko rokov ako povinne voliteľný. V prvom ročníku budeme vyučovať informatiku, v druhom Photoshop, následne tvorba grafiky v 3D programoch až sa dopracujeme k programovaniu. „

„ Počkajte pani Itahashi ! ... Informatika sa začína učiť až v tretom ročníku a to sa nedá posunúť o pár ročníkov skôr, Vy nemôžete predbiehať dobu.“

No takto , keď som ja chodila do prvej triedy mala som takú drevenú dosku a na nej nakreslené čísla. Tvárila som sa, že je to ozajstná kalkulačka a Rastika si ju odo mňa požičiavala. Naše deti majú od štyroch rokov tablety a od šiestich iPhone . Verte mi, JA dobu nepredbieham.

 „ A ešte čo sa týka tých predmetov ako Photoshop alebo 3D vizualizácia keďže takýto predmet doposiaľ neexistoval, to vám musí schváliť štátny ústav pedagogický . Nato si musíte spraviť presný program a oni sa vyjadria či to nie je pre deti zaťažujúce alebo nevhodné.„

Prečo tieto predmety už dávno nie sú navrhnuté ako možné výberové ? Prečo nepridávame nové predmety ako možné výberové k tým 10-tim, ktoré učíme dookola od roku 1945 ? Prečo to robíme samy na vlastné náklady a neodkopírujeme to od väčších a bohatších krajín ? Prečo sa prenáša tlak na jednotlivé školy, aby si nachádzali možnosti podľa systémov v iných krajinách a ešte na nich prenášame tlak, aby sa najskôr k predmetu vykonal "psychologický výskum" ŠPU ktorý prezistí jeho vhodnosť ?

Čo ak by sme prenechali tento "výskum" o vhodnosti na rodiča ? Nie je to najprirodzenejší spôsob hodnotenia kvality škôl a ich programu ?  Okrem toho trieda je živý organizmus a teraz nevieme predpokladať ako rýchlo budú deti napredovať. „ Pani Itahashi, ale deti nie sú experiment“ znela veľmi pochopiteľná obava pracovníka ministerstva ku ktorej som dostala ako bonus aj kriticky hodnotiaci pohľad.

V duchu sa snažím zistiť prečo to tak je ak školstvo hľadá reformu. Je to tým ako sú postavené zákony, ktoré sa bojíme zmeniť ? My však vieme, že to čo robíme nefunguje a produkuje nezamestnaných, tak čo horšie sa môže stať ako máme teraz? Môže ?

Teraz mi tak napadlo .... aj trieda sokoliarstvo má schválený program v ŠPU ?

Obsahový štandad : Pozorovanie sokola a pitný režim sokola.

Výkonový štandard : Porozumenie že sokol pije vodu aj z hadice.

Hodinová dotácia 2 vyučovacie hodiny ( ak nám sokol uletí tak 3 vyučovacie hodiny )

Vyučovací jazyk : Slovenský alebo jazyk národnostných menšín.

Záhada tretia  :  To čo nefunguje a produkuje nezamestnaných,  je zo zákona povinné !

Ešte pred tým ako navrhnem investorovi, aby si školu postavil v Kittze kde budeme všetci nosiť deti, (bude to stále bližšie ako do Viedne kde ich nosíme teraz) , snažím sa upokojiť a premýšľať nad tým ako projekt nezavrhnúť a ako dostať do školy kvalitný program.  

Možno ak urobíme v rozvrhu zmeny, ktoré sa zamerajú na zručnosti, ktoré deťom chýbajú a naozaj ich potrebujú .... napríklad namiesto Hudobnej výchovy dáme Design,  namiesto Etickej výchovy dáme Finančníctvo .... “

„ Je to síce zaujímavý nápad, ale pani Itahashi,  Vy si nič v rámci vzdelávacieho procesu nemôžete zamieňať. Tieto predmety ako Hudobná alebo Etická sú povinné. Tie tam musia zostať tak ako sú. „

Inými slovami : „ Bohužiaľ na tieto profesne zaujímavé predmety si musíte nechať čas až keď doštudujete a následne sa prihlásite na úrade práce na rekvalifikáciu.“ Pretože zo zákona to tak vyplýva.

Ešte by som chcela upozorniť že sa dnes niekto živý ako hudobník, tak to je preto lebo chodil na Základnú umeleckú školu a Konzervatórium a nie kvôli tomu ,že mal Hudobnú na základnej ! A ešte možno banálna otázka ale rodičia prosím zamyslite sa nad tým. Prečo je Hudobná povinná ? Prečo to nie je nepovinný predmet ? Pokiaľ viem tak na hlas Československa sa prihlásilo okolo 4000 ľudí takže spevákov tu máme dosť , ale firmy majú stále problém nájsť kvalitných dizajnerov, grafikov, technických projektantov, ekonómov.... Ak nemôžem pridať väčší počet vyučovacích hodín,  lebo maximá sú dané,  prečo nemôžeme obetovať menej progresívny predmet ? Alebo prečo je teda povinná Hudobná a nie Tanečná ? Veď ľudia častejšie tancujú ako spievajú.  Viete prečo ? Pretože v roku 1935 pán, ktorý tvoril program pre obecnú školu v Nemecku nevedel tancovať. Naozaj. 

Ďalší „povinne existujúci predmet“ Etika. Existuje ešte nejaká krajina, ktorá vyučuje Etiku ako povinný predmet ? Veď to je 40 stranová brožúrka o rozmere A6, ktorú si prečítate cestou domov v autobuse z kníhkupectva. A pokiaľ je to predmet, ktorý si hájime ako predmet ,ktorý učí hodnoty tak,  potom máme zlý hodnotiaci systém. Neviem ako je možné, že akýkoľvek školský bitkár dostáva jednotky z Etiky ?! Etika ako predmet to je teória alebo je to životný štýl alebo čo to je ?

Tieto predmety nazývam VATA ! Vata je predmet, ktorý na škole máme, ale je to mäkké a keď tam dáte trochu vody tak tam je viac vody ako vaty. Čiže .... ??????

„No takto pani Itahashi ! Je to povinné. „ 

Musím sa priznať, že obdivujem ľudí ktorí v povojnovom období tvorili školský vzdelávací program. Program, ktorý vydržal byť používaný až do dnes. V tom čase sa jednalo o revolúciu vo vzdelávaní. Dovtedy sa deti učili iba písať a čítať a zrazu niekedy okolo roku 1918-1930 ako vznikali obecné školy, ktoré mali 10 predmetov. To čo je naozaj obdivuhodné na týchto ľuďoch je, že ich program bol v podstate na prvý pokus skoro ideálny a poskytoval široký záber pre následne kompetencie detí v povojnovom období. Bohužiaľ systém sa stal tak autoritatívny, že sme si ani neuvedomili, že sme prestali vyučovať deti a začali sme vyučovať témy. Prestali sme vyučovať osoby a začali vyučovať predmety. Naša pozornosť sa presunula z niekoho na niečo. Konkrétne na zastaralé ideológie. A aby to nestačilo... stali sa povinné.

Povinne sa učíme všetci to isté a všetkým nám to isté chýba. Učíme sa rovnaké predmety, rovnakým spôsobom a v podstate z rovnakých kníh.  Učia ich učitelia ktorí si špecializáciu  robili na rovnakých školách. Ak by sme dnes chceli spojiť Prírodovedu Fyziku a Chémiu do jedného predmetu, ( ich rozdelenie považujem za rovnakú chybu ako keby sme sa rozhodli vyučovať matematiku v troch rozličných úsekoch - aritmetika, geometria, slovné úlohy bez priamej nadväznosti na seba ) tak by sa to nedalo už len z dôsledku, že učitelia si špecializáciu robili iba na jeden z nich a mnohí sú tak znehybnení, že už iba za tento môj komentár ma niekam pošlú. (Asi to zase schytá moja gramatika a pravopisné chyby.) 

Takže ak sa všetci učíme to isté,  tak to znamená, že aj to čo sa neučíme nám bude chýbať všetkým – celej našej spoločnosti, celej našej krajine.  A tie školy, ktoré budú učiť predmety a zručnosti trhovej ekonomiky a nie komunistické ideológie, našich absolventov prevalcujú.

Ak Vaše deti chodia do súkromnej školy,  vedzte,  že ak táto súkromná škola chcela byť zaradená do siete škôl musela na ministerstvo predložiť ten istý vzdelávací program ako ďalších 4000 štátnych škôl na Slovensku. Ten istý. V tomto hľadisku súhlasím s názorom, ktorý má minister školstva pán Juraj Draxler, a aj bývalý minister Dušan Čaplovič, že súkromné školstvo nepotrebujeme. Aj keď som sama zriaďovateľom súkromnej školy jej opodstatnenie neexistuje ak by táto súkromná škola fungovala podľa súčasne nastaveného zákona slovenskej republiky. Ak však škola poskytuje program zahraničnej školy alebo sa účastní experimentálneho overovania môže priniesť štátu "novodobo vzdelané deti". Týchto škôl je však minimum.

Bohužiaľ kedysi nám išlo o ochranu dieťaťa, aby každé dostalo vo vzdelaní aspoň štátom garantované minimum. Dnes sa táto myšlienka uviazla vo zvrátenom bode ,že všetko je rovnaké a nikto nemôže ísť nad rámec. Nemôžeme deťom pridať viac predmetov ani keby to mali byť športové predmety, nemôžeme im dať jazyky bilingválne, nemôžeme tvoriť nové predmety na úkor starých.... V školskom zákone je viac viet o tom čo sa nesmie ako o tom čo sa smie. Deti, talenty, predmety, triedne knihy, mesačné plány pedagogická dokumentácia, ktorú nikto nikdy nebude čítať je opakujúci sa cyklus končiaci zápisom na úrade práce. Nie je to síce experiment lebo vieme, kde naši absolventi skončia, ale mohlo by to byť inak. Bez navýšenie rozpočtu a bez zvýšenej náročnosti na prácu škôl by to mohlo byť inak a pritom jednoduchšie.

Napríklad vzdelávanie by mohlo byť slobodné. Školy by si definovali ako budú učiť a samotné výsledky žiakov týchto škôl by o niečom hovorili.

...mali by sme školy, ktoré by boli viazané svojim výstupom a nie procesom...

...neobmedzovali by sme nadané deti, aby vo vybranom predmete rástli rýchlejšie....

...mali by sme predmety, ktoré by nás pripravovali na povolanie...

 

Časť druhá  :  " Predmety tak ako ich nepoznáme " - nasleduje už čoskoro.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?